Pådje:H. Forir - Notul so lè bazè skol dè vî tin, 1862 (in BSLLW t.4 p.66-78).djvu/5

Cisse pådje ci a stî coridjeye ey est l’ minme ki l’ sicanaedje.
— 70 —

ki voron lér mè galguizoûtt, rapoirté sakwantè particulîârité ki spacèvè divin l’prumîr, ki m’a strindou inn an è d’mèie,

1ᵒ Li vèie Crustînn (c’esteû l’feum dè maiss) m’aprinda par keûr li dé-prô-fondiss è latin ; è chak fèie k’on sonév ine transs, ou k’i pacév inn ètermin, el no fév mett a gno dévôttmin, è mi ji rècitév li sôm da David po lè moir è lè moran.

2ᵒ El no fév co agènî a l’ouh, kwan lè cori dè Prinss Honsbrouk anoncî l’arrivaie di leû maiss, è, to paçan, l’Evek-Sovèrin no dnéf si bènèdikcion.

3ᵒ Sin-Grigô esteû l’patron di to lè maiss-di-skol ; on-z-aveû kangî ci joû là (li doze di mâss) ; chak sicolî esteû moucî com li dîmegn, è sovin i strimév inn noûv mouceûr. I rçuvév ine banîr, c’ess-t-a-dîr ine baguett gârnèie di moçai avou dè ging-gon dsu (11) ; on fév inn espéss di ptite porsécion (12) è vinâf, pui no-z-alî (12) a mess al chapel di Sin-z-Orémuss (13). K’esteûch hâtin, mi, avou m’bai roch koud’ châss, mè vètè châss è dè rlûhantè blouc di keûf so mè solé ! Aprè l’cermonnrèie li dam no fév beûr li cafet to magnan dé pannhai (14) : on s’dott bin ki lè pér è lè mér pâîvè to soula, è ki l’ profi n’esteû nin d’leû kosté.

4ᵒ Li vî Stiennon (c’esteû l’no dè Maiss) fév li bârbî ; è s’ fi, dèjà inn om, tinév li minm mestî ki s’ pér. To lè deû, il ahècî leû kantt è mitan d’ li scol, è noss prézince, to s’ divizan to hô di traze a katwass. So c’tin la, no hoûtî leû mècech, no jowî ; télfèie no-z-aprindî no lèçon, è l’pu sovin no n’ aprindî rin dè monte, no bâî. Po horbi leû rézeû, i mètî on dra d’hiel so li spal del pralik ; è si vitt ki Crustînn aparsûvév onc di no-z-ôtt k’ aveû l’ vizeg mahuré, el hapéf ci sacri drapia la, k’aveû siervou a fé co traze bâb, è no frotév li bok è l’ narène avou ! Ji fruzih co, kwan ji sonch a ciss-t-abôminâb clikott la !

5ᵒ Outt di soula, si om esteû sôdâr di Lîch ou magneû d’salâtt (15). Lôrski rivnév d’avu fai s’sierviss, il aveû sovin houmé pu d’inn sopène di pèket ; adon l’pôv feum enn n’aveû pèzan, ell esteû batow, è l’ sôlaie è l’ fév ploré a chôtè lâm. Divin c’ ka la,