Pådje:H. Forir - Notul so lè bazè skol dè vî tin, 1862 (in BSLLW t.4 p.66-78).djvu/6

Cisse pådje ci a stî coridjeye ey est l’ minme ki l’ sicanaedje.
— 71 —

i no faléf tini pâhûl ; no n’wèzî soflé, sin koi no-z-ârî rçu lè contrikô : cè saînn la fî sônné l’ coûr â wêzin ki v’nî hoûté â-z-ouh.

6ᵒ Anfin, no-z-avî dvin no-z-ôtt inn jônn sott di naiçanss, ki s’ mér avôîf po s’è dhalé. Sovin i lî prindév dè fouk, el pochîf to-t-avâ l’ pless to chantan on baragwin ki personn ni konprindéf ; è to koran, el lèîf toumé dzor lèie çou k’ell aveû d’trop è coir… Ji v’ lai a jugî kél èfet çoula dvéf fé ! Vo-z-ârî dvou no véï turto apicî no narenn, to brèian : puf, chinn ! Kél flaireûr ! On pondeû k’ âreû stu tèmon enn n’ âreû moutoi fai on plaihan lâvlai (16).




On m’ prinda foû d’ ciss crotaie sikol la po m’ fé intré dvin n’pu hôtt. Ciss cial estan plaçaie a l’intraie del vèie, ell esteû pu konsidéraie. El pacéf po l’ pu hipaie di c’tin la ; on-z-î aprindév acé bin, li Maiss aveû n’ bel min, é lè Calvette, lè-z-Amiable, lè Grenon n’estî nin co knohou (17). Il esteu foir akalandé po fé dè lett, dè kwitanss, dè suplik, è soula grâtismin, charitâvmin. Par mâleûr i falév sicrir so sè gno, pusk’on-z-esteû-t-aciou so dè pti chiniss di ban, k’ estî to ba, è le gno vi rmontî juskâ stoumak.

Aprè m’avu exâminé, i m’ meta â lîv-micîf, è soula m’ ékorèja fameûsmin.

Chak sicolî, toûr a toûr, kwitéf si plèce po alé rkoirdé adlé lu ; i v’ hoûtév ou i n’ vi hoûtév nin, ca d’ tin-z-in tin i s’èdoirméf ; è i n’ si fâ nin merviî d’ çoula, c’ess-t-ine si rutt è si anoïeuze bèzogn ki d’aprintt a lér a inn ârmaie d’èfan !

Tél fèie oci, kwan on léhéf tro biesmin, i v’ foutév inn târtaie. Po dè jeurmin, po dè barett, i dnéf kâzî lè mainmè pûnicion k’ è l’ôte sikol ; min cou k’esteû pé, i v’féf rijonte lè bèchett di vo deû po fèri d’su avou l’ tiess d’on scriftôr di keûv d’on pî lon : O ! soula fév on mâ d’arégî ! Di puss, li ci ki s’âreû-t-avizé dè rsèchî s’ min, atrapév dè boûv-al-gueûie, i v’ zè l’ hapéf po n’ pougnèie di jvet, è l’kihoïéf télmin ki l’ povr-èfan enn n’esteû to bablou.