Pådje:H. Forir - Notul so lè bazè skol dè vî tin, 1862 (in BSLLW t.4 p.66-78).djvu/8

Cisse pådje ci a stî acertinêye pa deus contribouweus.
— 73 —

ptitè chandel a costé di s’ potal, pui l’ Maiss ou s’ fi, k’esteû dozrai a Sin-Biettmé, chantév lè nétalèie di la-Vierg, é no respondî : ora pro nobis.

Sou k’on-z-aprindéf parfaittmin avou zel, c’esteû lè priîr è l’ katricem. Divan dè tni skol, li pér situdîf po s’ apriesté ; i s’ apontîv minm a pârti po Rom ; min n’ jône lurett, k’esteû dvin sè-z-ârdeûr com lu, seûri l’adawî, mâgré k’ el fouh rocett : noss dimèie priess è l’ sipoza.

Ji m’ritira po fé m’ prumî komugnon. Li vikair di Sinte-Feû mi kestiona, m’ akcepta, è m’akoirda, po l’gran joû, li deûzinm pless è keûr. Li prumîr aveû dèja stu destinaie â pu rich, koik’i fouh acé biess ; min i mèta on louwi d’ôr to jènn so l’aciett di l’ofrante (gna d-l’espri dvin on louwi d’ôr !)… j’ î mèta on jenn oci, min d’inn ôtt espéss ; c’esteû n’karmagnol di sîh aidan avou l’ bonet d’ liberté dsu (un décime) : lè deû pess si loukî to-t-èwaraie di s’ trové l’eunn adlé l’ôte.

On n’nè volèv nin portan â priess kwan il agrawî dè pti-z-abondreû com soula ; â kontrair, on lè plindéf co. A ciss-t-épok la, il estî si mâltraitî par lè pocèdé ki governî l’ paï, on l’z-î féf pacé dè si lai moumin, ki, s’il atrapî, ca fèie, câ d’ôtt, on sfai toûr di baston, on n’ lè-z-î meskèiév nin.


Aprè avu rinpli ciss sinte obligâcion la, j’ala avou onk di mè fré prinde dè lèçon d’ ârmètik, a deû patâr (12 centimes) par kachè po no deû ; c’esteû-t-amon on pôf clawtî del châcèie di Sin-Lînâ, k’aveû, mâgré soula, n’ fameûze vôk. Lè gin d’hî k’on l’ vinéf houkî d’ al Mohonn-del-Vèie, tott lè fèie ki gnaveû n’kimèlaie hâsplaie divin lè kontt dè Rciveû. Li bonn om parév no penn avou on vî rèzeû to hârdé è to-z-arèni ; é d’ tin-z-in tin i s’interonpéf po brair so s’feum ki ramtév avou sè wèzenn : « Taiss-tu, dhéf-t-i, gueûiâtt di m’ ci, chawâtt di m’ la ! no n’ polan rin fé, câss di ti ! »

Po côpé coûr, no-z-aprindi lè kwâtt prumî rék machinâlmin,