Rèqwiyèm po m’ soçon
Rèqwiyèm po m’ soçon

Ci vinrdi-ci au matin, mi grand soçon Thierry a ’nn’alé po d’ bon, pa l’ vôye qui n’s-èpronterans tortos, on djoû ou l’ôte. Dispû, dji m’ pormwin.n’, èt dj’a m’ tièsse qui bat l’ bèrloque, èt m’ keûr èst tot dibautchî. A ramèchner totes lès sovn’ances qui dj’a aurdé, dji n’aureûve nin assez d’ tot-on lîve, po scrîre çu qui dj’ vos voreûve bin paurtadjî. Dji so-st-one miète come Elie Wiesel, dji m’a mètu à scrîre, po soladjî m’ mèmwêre !

Pace qui, si vos n’è l’ savoz nin, ça faît pus d’ cinquante ans, qui nos n’s-avans crwèsé po l’ prûmî côp. C’èsteûve è 1969, au p’tit sèminaîre di Florèfe. Come on d’djeûve di ç’ timps-là, nos-intrin.n’ en chîjinme. Nos-avans tot chûte socené, pace qu’i l’ fotbal, èt pus rade li Standard, nos fieûve ridjoûwer lès matchs, tos lès dîmègnes al nét. Chîj bèlès anéyes qui n’s-avans rovyî, télemint qu’ nosse djon.nèsse èsteûve faîte d’one masse di plans èt d’ momints d’ boneûr. A Florèfe, nos-avans rèscontré Louis Dubois, li supérieûr. On bon soçon da nos-ôtes deûs èt da branmint, jusqu’à s’ mwârt. I nos-a faît sondjî à div’nu curé, avou s’ maniére di nos raconter l’èvanjîle. Ripurdans sès pus bias biyèts do dîmègne au matin al RTBF. Sès lîves sont todi dès piéles po lès cis què lès lîjenut.

Pus taurd, nos n’s-avans r’trové à l’ôte sèminaîre, à Nameur, bin sûr. Cor on côp, chîs-anéyes di socenadje. Minme, quand do timps di s’ sèrvice, il a tchwèsi d’aler come maîsse di scole, deûs-anéyes ai long, à Kigali, èl Rwanda. Pont d’ mail po-z-èvôyî on mèssadje, come on l’ pout fé astêure. Adon, nos sayin.n’ di nos scrîre one lète, on côp tos lès mwès.

Riv’nu èl Bèljique, il aveûve aurdé, vélà à Kigali, dès soçons d’amon nos-ôtes. On djoû, i l’zî aveûve promètu d’èvôyî, pa l’ posse co bin, on fromadje di Herve. Lès soçons èstin.n’ d’avaur-là. Dji n’ vos dit nin l’ tièsse do facteûr, quand il a sintu one bin flaîrante odeûr !

Li keûr da m’ soçon Thierry a d’mèré one miète véla è l’Afrike. C’è-st-insi, qu’asteûre il î aleûve co tos l’s-ans po d’ner dès lèçons d’ téolojîye aus ma-chères-seûrs, què l’ priyin.n’ di riv’nu vélà l’ pus sovint possibe.

Qui dj’ vos raconte, one pasquéye di d’ quand n’s-èstin.n’ au sèminaîre. Li présidint dèl maujone po lès curés nos fé v’nu, on djwèdi au matin, po nos d’mander one èspliquéye :

— Dji n’ vos-a nin vèyu, à mèsse, ayîr al nét !

— Èt l’ pus vayant d’ nos-ôtes tortos d’ lî rèsponde :

— « Nos-avans stî veûy djouwer li Standard, à Bruges ! »

— « Pinsoz qu’i, fé 200 kilomètes por on match di fotball, ça va bin avou l’  cwarème, vos-ôtes ?

Nos n’avin.n’ jamaîs sondjî à çà ! Mins quand nos lî avans wasu dîre qui c’èsteûve nos maîsses, qui n’s-avin.n’ èmacralé dins on parèy plan, nos n’avans pus ètindu qui dès : « Ô ! Ô ! Ô ! Ô ! » Dandjureû qu’i pinseûve qui ç’ n’èsteûve nin possibe one parèye afaîre, don !

Après nos-ètudes, nos n’avans nin èpronté l’ min.me vôye. Li, il a div’nu profèsseûr d’univèrsité. Mi, on p’tit vicaîre di campagne. Mins i n’ nos purdeûve jamaîs po mwins’ qui li. Ah ça, non.na ! Si pus grand plaîji : nos rachoner por one samwi.ne d’ètude, avou dès spécialisses qui sayin.n’ di nos mia fé comprinde çu qu’i s’ passeûve dins l’ monde. Nos-î alin.n’ po ça. Siya ! Bin sûr, gn-a branmint dès djins qu’ soriyin.n’ quand èle apurdin.n’ qui n’s-alin.n’ vélà à Ottrott, èl Alsace. Portant, dji v’ l’acèrtine, c’èsteûve one samwin.n’ fwârt sérieûse, avou dès maîsses di l’Univèrsité d’Nameur, au pus sovint. Nos purdin.n’ bin l’ timps di goster on grand cru d’avaur-là ! Malaujîy di fé ôtrumint, don. Mins nos n’ fyin.n.n’ qui ça, savoz !

Li dérin di nos grands plans, ça a stî d’ bouter èchone po fé viker RCF Sud Belgique. Avou l’ pére Philippe Robert, on jéswite, nos alin.n’ causer do dérin lîve da nosse pâpe Françwès, on jèswite èto. Li qu’ nos-aveûve fé discouviè Laudato si, avou branmint d’ plaîji, i s’ rafîyeûve di nos présinter Fratelli tutti èt d’ nos l’ fé comprinde.

Thierry, vos nos lèyoz su l’ vôye, l’ cia d’ nosse pèlèrinadje, véci su l’ têre, insi, à l’astchéyance. Si v’s-èstoz èvôye sins brût, nos f’rans chonance di rin, dji so sûr qui c’èst po n’ pont fé d’ mau à tos vos pus grands soçons. Portant, dji vos vôreûve co bin dîre combin ç’ qui v’s-avoz stî on-ome d’èspwêr èt d’ fidélité, po branmint d’ nos-ôtes ; à c’ mincî pa tos lès cis èt totes lès cènes qui v’ vèyin.n’ si voltî. Oyi ça, audjoûrdu èt po todi, li 23 do mwès d’octôbe ni sèrè pus jamaîs come divant : ci sèrè on djoû d’ maleûr.

Adiè, chér vî soçon ! Bin sûr, dji crwè bin qu’on djoû nos nos r’vièrans, au grand raploû dès djins qui n’ morenut pus. Mins, c’èst branmint trop timpe, savoz, di fé insi s’ dérène bauye !

Dji braî tot vos scrîjant. Ci n’èst nin possibe, don, one parèye afaîre ! Dji vos l’a promètu, i-gn-a wêre, nos-alans continuwer l’ovradje qui n’s-avans c’mincî èchone. Di d’ vélà, addé l’ bon Diè, ni nos rovîoz nin, dwé ! Causoz d’ nos-ôtes qu’èst co todi su l’ têre. Nos-avans co tant dandjî d’aîdants !

Po m’ rapaujî one miète, dji r’prind li psaume 129, si bin r’mètu è walon, pa André Henin, èt one miète à m’ môde pace qui dji n’ sé nin fé ôtrumint :

Dji so sèré j’qu’al dérène maye.
Choûtoz, Sègneûr, choûtoz i
Twartchu, spotchi, cu d’zeû, cu d’zo,
Dji n’ sé pus aye.

N’aloz nin stopé vos-orèyes
Quand dj’ ariverè addé Vos !
Avou m’ pèsante bèsace à m’ dos
Jamaîs parèy !

Dji ratindrè tant qu’i faurè
Sûr qui Vos m’ ratindroz
Come li wiyeû ratind l’ solia
Drî lès volèts.

Quand vos m’auroz douvièt vos brès
èt rapaujî mès pwin.nes
Su vosse keûr dj’i raurè m’alin.ne
Èt dj’ ravikerè